Emil Belluš (1899 - 1979) je jednou z najvýraznejších osobností slovenskej architektúry, v ktorej sa odzrkadľuje vtedajšia pohnutá doba zmietaná dvomi svetovými vojnami. Dielo, ktoré nám zanechal je obrazom moderny s progresívnymi prúdmi vývoja a rovnako aj s konzervatívnym stvárnením. V roku 2019 sme si pripomínali 120. výročie narodenia architekta a národného umelca Emila Belluša. Pri tejto príležitosti bolo Fakulte architektúry a dizajnu STU zapožičaných viacero doposiaľ nepublikovaných a nezverejnených študentských prác autora z rokov 1920 – 1923. V tejto dobe Belluš študoval na ČVUT v Prahe. Výstavný projekt pod názvom Emil Belluš, stretnutie vo virtuálnom svete spája minulosť so súčasnosťou v oblasti architektonického učenia, ktoré nebolo a ani dnes nie je ľahké, jediné čo ho odlišuje je aktuálny spôsob tvorby. Ten sa počas jedného storočia výrazne zmenil. Ručnú kresličskú a modelovú tvorbu nahradili digitálne technológie a softvérová prefabrikácia. Zo zachovaných technických výkresov mladého študenta, ktoré sa uberajú klasicizujúcou cestou dopĺňame modelovú časť. Diela konfrontujeme s modernými technológiami, keďže sa nám ani jeden model z daného obdobia nezachoval. Prostredníctvom virtuálnej reality, rozšírenej reality a 3D tlače dokáže expozícia poskytnúť detailnejšie stvárnenie diel, zážitok a zvýšenie povedomia o hodnote slovenského architektonického dedičstva.

Autormi projektu sú Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD. Poďakovanie za zapožičanie prác a za nezabudnuteľné stretnutia patrí dcére Emila Belluša, pani Ing. arch. Jelici Janotovej.

Umelecká cesta mladého Emila Belluša bola podporovaná už od detstva, vďaka milovaným rodičom, ktorí ho viedli spoločne s jeho dvomi súrodencami k prirodzenej túžbe po poznaní. Tvorivé ovzdušie, ktoré ponúkal domov a štúdium na 8-ročnom gymnáziu dali vynikajúce podmienky ku kresbe, ku ktorej Emil vždy inklinoval. Ako žiak kreslil svojich pedagógov a spolužiakov, neskôr maľoval a vystavoval svoje diela so skupinou umelcov, maliarov a architektov v Banskej Bystrici. Emil bol vtedy len žiak gymnázia, no ostatní vystavovatelia boli už dospelí páni, ktorí vystavovali ako známi umelci. Záujem o architektúru bol rovnako prirodzený ako záujem o kresbu, spomína jeho sestra Elena Bellušová v knihe Korene tvorivého umenia Emila Belluša. Na svoju cestu architekta bol dobre pripravený vďaka tvorivému prostrediu a širokým prehľadom, ktorý v ňom pestovali rodičia. Belluš začal študovať architektúru na Technickej univerzite v Budapešti. Po roku štúdia v roku 1919 prechádza študovať do Prahy, čomu predchádzal vznik Československa (1918). Kde štúdium absolvuje v roku 1923 na ČVUT v Prahe. Počas štúdia v Prahe sa najčastejšie stretával s tými, ktorí sa venovali architektúre, umeniu a ostatným umeleckým disciplínam. Na architektúru bol však prakticky sám z tejto umeleckej spoločnosti mladých slovenských študentov. Po návrate na Slovensko boli títo bývalí študenti aktívni a uplatňovali sa v praxi. Medzi nimi boli mená ako maliar M. Mitrovský, herečka H. Meličková, maliar M. Benka, A. Bazovský, J. Alexy. Osobnosti, ktoré dnes zaraďujeme medzi kultúrnych dejateľov a národných umelcov. Praha bola pre Emila kultúrnou metropolou nového Československého štátu a bola aj kultúrnym strediskom. Mladý Belluš svoje štúdium bral vážne, patril medzi najlepších študentov s ohodnotením „výborný“ alebo „veľmi dobrý“. A tak ako každý študent aj on hlásal kritiku na výučbu, ktorá bola podľa neho nemoderná a zastaralá. Jednoducho, to čo hlásia dnešní študenti zrejme bolo, je a aj bude. Pod taktovkou profesora Antonína Engela, odchovanca viedenskej školy, známeho urbanistu, presadzujúceho tradicionalistický štýl sa Emil Belluš dostal do skupiny prvej povojnovej generácie českých architektov. Emilovi spolužiaci dali prezývku „Beloušek“, tú sme našli aj na jednom zo študenských výkresov pri príprave výstavy. „Beloušku, promiň, že jsem ti ty kasárny volepil“ je na zadnej strane jedného z technických výkresov Kasární pre prapor ako odkaz pre Belluša od jeho neznámeho spolužiaka. Zo študenta sa zrodil architekt, pedagóg a vedec, ktorý učil, že každé výtvarné vyjadrenie v architektonickej tvorbe má byť zodpovedajúce charakteru národa a prostredia. Jeho študenti na vysokej škole (dnešnej Fakulty architektúry a dizajnu STU) si často spomínali na krédo Emila Belluša, vtedy už profesora a uznávanú osobnosť slovenskej architektúry: „Všetko čo robíme, máme robiť s láskou a zanietením pre vec. Treba mať stále pred očami, že to robíme pre človeka.“

Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD.

O výstave:
Výstava bola pre súčasnú situáciu presunutá do online priestoru, ako súčasť festivalu Dni architektúry a dizajnu

Kurátorka: Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD.
Grafický návrh vizuálnej komunikácie: Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD.
Digitálne diela - Interaktívne 3D modely: Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.
Digitálne dielo - Virtuálna prehliadka Vily pre staviteľa: Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.
Webdizajn: Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.